Fosterova uhorka v srdci Londýna

Londýnčania si rýchlo zvykli, že spoza viac ako deväťsto rokov starých múrov pevnosti Tower of London vyčnieva od roku 2004 stavba, ktorú pre oblý tvar pomenovali The Gherkin (Uhorka). Názov sa tak vžil, že ho miesto oficiálneho 30 St. Mary Axe používa aj jej spoluvlastník, britská investičná spoločnosť Evans Randall.

Norman Foster vytvoril v Londýne 35 diel, ale ani jedno sa populárnosťou nevyrovná Uhorke. V decembri 2005 ju čitatelia britského týždenníka o architektúre Building Design zvolili za najobdivovanejšiu novostavbu na svete a v ďalšej ankete v rovnakom čísle o najobľúbenejšej budove všetkých čias sa umiestila hneď za Operou v Sydney, Guggenheimovým múzeom v Bilbao, Domom nad vodopádom od Franka Lloyda Wrighta a Barcelonským pavilónom od Ludwiga Miesa van der Roheho.

Londýnska budova získala aj najvyššie oficiálne pocty. Roku 2003 jej udelili Zlatú cenu spoločnosti Emporis ako najlepšej výškovej budove na svete, o rok neskôr najvýznamnejšie britské ocenenie Stirlingovú cenu Kráľovského inštitútu britských architektov, pričom po prvý raz bolo rozhodnutie jury jednohlasné.

Uhorkou nazval denník The Guardian už v roku 1996 predchádzajúci Fosterov návrh na tejto parcele, 386-metrovú Millennium Tower, ktorá by dodnes bola najvyššou európskou stavbou. Návrh postaviť supermrakodrap na počesť nového tisícročia sa zrealizovať nepodarilo.

Pozemok v City po asanovanej námornej Baltickej burze zničenej výbuchom bomby IRA z roku 1992 získala druhá najväčšia zaisťovňa na svete, Swiss RE. Uhorka sa z takmer 50-metrovej šírky zväčšuje po 17. poschodie až o viac ako 17 metrov, potom sa plynulo zužuje až na vyše 26 metrov na predposlednom 39. poschodí.

Korunuje ju vrcholok v tvare paraboloidu, takzvaná šošovka, ktorá je napriek oblému tvaru stavby jedinou zakrivenou sklenou časťou fasády z okolo 5 500 dielcov. Vrcholok zvnútra pripomína 12 metrov širokú kupolu, ktorá prikrývala miestnosť pre obchody v predchádzajúcej budove Baltickej burzy.

Okrúhla veža fascinuje tvarom, prínosom je najmä oceľová trojuholníková nosná konštrukcia na vonkajšom plášti. Na tento prvok nadviazali už viaceré významné budovy. Jednou z výhod vonkajšieho skeletu je, že sa architekti zaobídu bez vnútorných nosných pilierov, ktoré ich obmedzujú pri navrhovaní dispozície.

Fasádu oživuje šesť špirálovitých pásov z dymového skla, ktoré občas uštipačne nazývajú harlekýnske. Ich sklon je daný tým, že susedné podlažia sú oproti sebe pootočené o päť stupňov. Pásy prikrývajú šachty s trojuholníkovým prierezom, kam sa odvádza nadbytočné teplo z priestoru medzi vonkajším a vnútorným fasádovým plášťom.

Cez bočné sklené steny orientované do šácht prúdi do kancelárií ešte viac svetla a počítačom riadené okná umožňujú prirodzené vetranie, ktoré na 40 percent nahrádza klimatizáciu.

Vďaka ekologickým systémom spotrebuje The Gherkin o polovicu menej energie ako porovnateľná štandardná budova, čo zürišská spoločnosť realizujúca ambiciózny ekologický program redukcie skleníkových plynov Greenhouse Neutral, iste privítala.

Dva a pol roka po dokončení budovy sa spoločnosť rozhodla využiť nárast cien nehnuteľností a ponúknuť budovu na predaj. Ako zistil denník Daily Mail, rozhodnutie ovplyvnil aj neúspech dosiahnuť plnú obsadenosť budovy.

Celý článek zde